Solar Orbiter, automatizovaná slnečná prieskumná loď vyvinutá Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) v spolupráci s NASA, odoslala prvé čítanie svojho vedeckého zariadenia len niekoľko dní po štarte. Informuje o tom web ESA.
Nosná raketa Atlas V odštartovala zo slnečného orbitera 10. februára. Kozmická loď je vybavená desiatimi vedeckými prístrojmi, z ktorých štyri merajú prostredie okolo kozmickej lode vrátane vlastností a zloženia slnečného vetra, supertermálnych a energetických častíc a študujú magnetické a elektrické polia; ďalších šesť sú slnečné diaľkové snímače (hlavne teleskopy, ktoré budú fotografovať povrch slnka na rôznych vlnových dĺžkach).
„Meriame magnetické polia tisíckrát menšie než tie, s ktorými sa stretávame na Zemi,“povedal vedec Tim Horbury z Imperial College London, ktorý pracuje s magnetometrickým prístrojom (MAG). "Aj prúdy v elektrických drôtoch vytvárajú magnetické polia oveľa väčšie, než aké potrebujeme na meranie." Preto sú senzory umiestnené na špeciálnom výsuvnom ramene: musíte ich držať mimo dosahu akejkoľvek elektrickej aktivity na palube kozmickej lode. “
Údaje zozbierané zariadením magnetometra (MAG) ukazujú, ako sa magnetické pole redukuje z blízkosti zariadenia na miesto, kde sú zariadenia skutočne rozmiestnené. Prvé merania od MAG, vykonané po nasadení antény s vysokým ziskom 13. februára, ukazujú pokles hladiny magnetického poľa zhruba o jeden rád. Údaje spočiatku odrážali predovšetkým magnetické pole zariadenia, ale nakoniec vedci prvýkrát videli slabšie magnetické pole v životnom prostredí. Pravá polovica grafu zobrazuje hodnotu medziplanetárneho magnetického poľa / © ESA
Pozemní kontrolóri v Európskom stredisku vesmírnych operácií v nemeckom Darmstadte zapli dva senzory magnetometra (jeden na špičke ramena, druhé vedľa zariadenia Solar Orbiter) približne 21 hodín po štarte. Prístroj zaznamenával údaje pred, počas a po nasadení antén, čo vedcom umožnilo posúdiť vplyv zariadenia na merania vo vesmírnom prostredí.
Prvé hodnoty Solar Orbiter / © ESA
Zistenia ukazujú, ako sa znižujú úrovne vystavenia magnetickým poliam zo sondy Solar Orbiter jej prístrojom, čo potvrdzuje ich spoľahlivý výkon a presnosť merania, uvádzajú vedci.
"Merania pred, počas a po nasadení antény nám pomáhajú identifikovať a charakterizovať signály, ktoré nesúvisia so slnečným vetrom, ako sú poruchy z platformy kozmických lodí a iných prístrojov," dodáva Mathieu Kreschmar z orleánskeho laboratória.
Vedci poznamenávajú, že do konca apríla plánujú kalibráciu zariadenia Solar Orbiter, zariadenie po zariadení postupne zapínajú a kontrolujú prevádzkyschopnosť ich práce. Prvé vedecké údaje máme v úmysle zozbierať do polovice mája. Sonda dosiahne svoju pracovnú obežnú dráhu (eliptickú dráhu s perihéliom 0,28 AU a aphelionom 0,9 AU) sonda dosiahne 3,5 roka po štarte.